Prvá veľká hádka vo vzťahu

Skôr či neskôr každý vzťah musí prekonať prvú väčšiu hádku. Nemyslím tým hašterenie alebo hádky ohľadom nedorozumenia alebo z dôvodu zlého dňa. Jedná sa o hádku ktorá môže skončiť rozchodom. Takáto hádka začína zvyčajne nevine malou nezhodou alebo nepochopením a môže to prerásť až do nadávania jeden druhému, obviňovania  niekedy až k fyzickému útoku.

Potom čo vzťah prejde z prvej fázy do druhej začínajú zmeny. Začínate si všímať aj to zlé na partnerovi/ke,  ktoré ste v prvotnej váze nevideli respektíve nechceli vidieť. Začínajú vám vadiť veci, ktoré ste predtým tolerovali a hádate sa čoraz viac kvôli maličkostiam. Takáto hádka môže prekvapiť ale nemusí to znamenať koniec vzťahu ale ani to, že potrebujete „pauzu“.

Hádke sa síce nedá predísť ale dá sa predísť následkom ktoré by ste mohli a určite aj budete ľutovať. 
V prvom rade nesmiete partnera/ku obviňovať. Určite nehádžte vinu len ja partnera hádku to nevyrieši len sa všetko zhorší. Reagovať na čisto emocionálnej úrovni je to najhoršie čo môžete spraviť. To čo poviete už nemôžete vrátiš spať a určite to budeme skôr či neskôr ľutovať.

Nepoužívajte slová ako nikdy a stále. Vety typu „Nikdy ma napočúvaš“ alebo „Stále som na poslednom mieste“ nepatria do hádky. Nenadávajte na partnerových rodičov táto téma je tabu tak isto aj jeho súrodenci a kamaráti. Skúste sa upokojiť , keď to nejde hneď tak sa prestaňte rozprávať na pár minút alebo aj na deň pokiaľ sa neschladíte. Potom si spolu sadnite a v klude sa porozprávajte. Počúvajte jeden druhého, neskáčte si do reči a vyriešite problém kvôli ktorému vznikla hádka.

Po prežití prvej hádky nastáva pokojné obdobie ktoré si pekne užite. A nezabúdajte, že najlepšia časť hádky je udobrovanie.

Reč očí (časť 3.)

Zízanie

Pri zízaní sú oči človeka rozšírené a zo znížením žmurkaním. Zízanie môže znamenať šok a to najmä po vypočutí nečakanej správy. Dlhotrvajúci očný kontakt môže byť agresívny, klamlivý alebo milujúci. Ak sa človek zahľadí na osobu na kratšiu dobu značí to prekvapenie. 

Keď človek prestane čumieť na druhú osobu a jeho pohľad sa vráti do normálu znamená to že by sa chcel pozerať dlhšie ale vie že je to neslušné.  Ak sa človek zahladí na druhú osobu tá môže ostať v rozpakoch alebo opätuje pohľad  a s toho môže vniknúť malá súťaž ten kto prvý odvráti zrak prehráva.

Sledovanie

Oči prirodzene sledujú pohyb ak sa človek pozerá na niečo čo ho zaujalo tak sa na to bude prirodzene pozerať ďalej.  Sledujú aj okolie v prípade iného záujmu alebo nebezpečenstva.

Žmurkanie

Je to prirodzený proces, pri ktorom viečka čistia oči od nečistôt.  Jeho frekvencia sa zvyšuje keď ľudia rozmýšľajú alebo keď sú v strese.  Môže to značiť aj klamstvo keďže klamár musí rozmýšľať predtým ako niečo povie.  Ak sú si ľudia blízky zvyknú žmurkať  v rovnakom pomere. Niekto kto počúva pozorne žmurká menej ako ten ktorého to nezaujíma.

Zatváranie očí

Môže znamenať že sa človek nech pozerať na to čo je pred ním.  Keď sa očnému kontaktu nedá vyhnúť tak je najjednoduchšie zavrieť oči.  

Vlhkosť

Slzné kanáliky poskytujú očiam vlhkosť na ich čistenie tak isto ako aj na plač.  Ak má človek vlhké oči môže to znamenať že potláča plač, strach, úzkosť alebo smútok.  Môže to aj znamenať že osoba v nedávnej dobe plakala.  Či sú vlhnú aj od únavy či už od dlhého čítania, pozerania televízie alebo od monitoru počítača.

Slzy

Slzy stekajúce po tvári sú znakom extrémneho smútku alebo strachu. Ale paradoxne môžete plakať aj slzy šťastia.  Plač môže byť tichý(ak sa človek kontroluje) ale môže byť aj silný pričom človek vraští tvár, slzy stekajú silno po tvári a človek vydáva nekontrolovateľné zvuky a vzlyky.

V mnohých kultúrach sa od mužov očakáva že neplačú. Po väčšinou sa túto reakciu naučili ovládať alebo aspoň potlačiť. Mnohý z nich nie sú schopní plakať ani keď sú osamote.

Veľkosť zreníc

Zrenice sa rozširujú v tme aby pustili do oka viac svetla. Rozširujú sa taktiež keď sa pozeráme na niečo čo sa nám páči, či už predmet alebo osoba. Pri sexuálnom vzrušení sa tiež rozširujú oči, čím pripadáme druhej osobe viac atraktívny.

Ak sa druhej osobe rozšíria zreničky tak sa naše zreničky tak isto rozšíria. Funguje aj opačne, keď sa ich zreničky zúžia to isté spravia aj naše.  Ľudia z tmavšími očami sa nám môžu zdať atraktívnejší lebo nevieme dobre rozoznať  veľkosť zrenice. Ak majú svetlejšie oči tak ľahšie vidíme veľkosť ich zrenice čím signál jednoduchšie prečítame.  

 

Reč očí (časť 2.)

Očný kontakt medzi dvoma ľuďmi je veľmi silný druh komunikácie, ktorý prejavuje záujem, priateľstvo ale aj dominanciu.  

Sledovaním očí druhého človeka vieme zistiť kam sa pozerá. Vieme si všimnúť aj len malý pohyb očí smerom od nás. Keď človek niečo povie zatiaľ čo sa pozeráte na inam a potom sa na neho pozriete znamená to že vás zaujalo čo hovorí.

Dlhotrvajúci očný kontakt môže byť nepríjemný preto v rozhovore z niekým občas uhneme pohľadom. Ak sa neviete niekomu pozrieť priamo do očí stačí ak sa pozriete na nos presne medzi očami. Oni si budú myslieť že sa im pozeráte do očí zatiaľ čo vy budete ukazovať že ste sebavedomý na toľko aby ste sa im pozreli priamo do “očí“.

Ak sa človek prestane na vás pozerať počas konverzácie môže to znamenať že to čo ste povedali ho znepokojilo, nesúhlasí s tým alebo sa urazil.

Dlhý očný kontakt

Čím viac nás zaujíma to čo ostatný hovoria tým dlhšie sa im budeme pozerať do očí. Keď vám  ne niekto viac než sympatický pozeráte sa na neho tak dlho ako sa len dá. Milenci sa často pozerajú jeden druhému do očí na dlhú dobu a tým prejavujú svoju spriaznenosť. 

Atrakcia je tiež indikovaná pri pohľade tam a späť medzi oboma očami, ako keby sme sa snažili zistiť čo si ten druhý myslí alebo o čo mu ide.  Pri flirtovaní sa ženy zvyknú pozrieť atraktívnemu mužovi do očí na pár sekúnd potom sklopia zrak a zas sa pozrú naspäť aby zistili či muž pochopil signál. Toto sa po väčšinou deje podvedome takže väčšina ľudí si to ani neuvedomí. 

Pokiaľ sa na vás človek uprene pozerá bez toho aby žmurkal môže to vyjadrovať agresivitu, dominanciu alebo silu. V takomto prípade ten kto prvý odvráti zrak priznal porážku a je automaticky podriadený. 

Klamári sa zvyknú pozerať  dlhšie do očí lebo vedia že krátky zrakový kontakt zmenená klamstvo. Preto treba sledovať či človek žmurká normálne alebo málo, ak málo, tak sa do očného kontaktu núti a to znamená že klame.

Limitovaný očný kontakt

Keď človek obmedzuje očný kontakt zmenená to že sa cíti byť neistí. Môžu to byť tak isto aj klamári a nechcú byť zistený pri očnom kontakte.  

Očný kontakt je veľmi dôležitý počas presviedčania.  Ak si chcete získať rešpekt alebo niekoho presvedčiť očný kontakt je to prvé čo musíte urobiť.

Reč očí (časť 1.)

Oči sú často nazývané okná do duše je to preto lebo posielajú viac neverbálnych signálov ako by si mnohý mysleli. 

Pohľad smerom nahor

Keď sa človek pozrie nad seba najčastejšie to znamená že rozmýšľa.  Môže to aj znamenať, že si premieta v hlave otázku čo mu bola položená.

Pozretie hore a naľavo signalizuje spomínanie.

Hore na napravo zase vybavenie nejakého obrazu alebo môže odhaliť klamára.  Treba si ale dávať pozor na to, že tieto smery môžu byť obrátené, najčastejšie závisí od toho či je človek ľavák alebo pravák.

Pohľad smerom nadol

Zvyčajne je to znak podriadenosti , človek sa bojí pozrieť do očí druhého človeka ak sa cíti ohrozený a podriadený.  Môže to ale znamenať aj opak ak človek ktorý sa pozerá dole na ostatných je vyššie postavený, nadradený nad ostatnými.
Pozretie dole a doľava znamená že si hovoria sami pre seba(treba sledovať nepatrný pohyb pier).

V mnohých kultúrach sa považuje očný kontakt za hrubý a agresívny. V týchto krajinách sklopenie zraku znamená že prejavujete úctu človeku pred vami.

Pohľad nabok

Väčšina nášho zorného poľa je v horizontálnej rovine čiže ak sa človek pozrie do strany znamená to že ho zaujalo niečo mimo hlavného zorného poľa.  Tiež si tým predstavujeme zvuk alebo osobu.

Opakovaný pohyb z jednej strany na druhú znamená klamstvo alebo hladenie únikovej cesty z nepríjemnej situácie.

Uprený pohľad

Uprený pohľad na niečo prejavuje potrebu človeka po tom čo chce. Napríklad ak človek sleduje dvere znamená to že chce odísť, ak sleduje osobu pravdepodobne ho zaujala a má chuť sa zoznámiť. Keď je nám niekto sympatický máme tendenciu sa na neho častejšie a dlhšie pozerať ako na toho kto nám je nesympatický.

Ako prejavovať záujem

Keďže som tak trochu posadnutá neverbálnou komunikáciu a rečou tela plánujem napísať niekoľko článkov aj z tohto odvetvia.  Dnes budem písať o tom ako prejaviť záujem o druhého človeka pomocou neverbálnej komunikácie.

Keď sa z niekým rozprávate obaja vysielate signály druhému človeku o tom ako vás zaujíma to čo dotyčný hovorí.  Teraz sa zameriam na pozitívnu odozvu respektíve ako reagujete a ako sa správate keď vás zaujíma to čo vám je hovorené.

Počúvanie

V prvom rade keď vás konverzácia zaujme začnete pozornejšie počúvať aby vám niečo neušlo. Týmto prejavujete hlboký záujem nielen a konverzáciu ale aj o človeka ktorí to hovorí.

Ignorovanie rozptýlenia

Je mnoho podnetov ktoré vás môžu rozptýliť.  Ak ignorujete všetko ostatné čo sa deje okolo vás či sú to iný ľudia alebo zvonenie telefónu v tom prípade prejavujete skutočný záujem.

Priblíženie

Ak vás niečo skutočne zaujíma tak sa k dotyčnému nakloníte aby ste boli bližšie, aby ste lepšie počuli a prejavili záujem. 

Očný kontakt

Pozorný človek sa pozerá na osobu bez toho aby často žmurkal a bez obzerania sa po zvyšku miestnosti čo môže znamenať nedostatok záujmu.

Trpezlivosť

Ak chcete počuť viac tak počúvate pokiaľ človek nedokončí myšlienku. Aj keď chcete niečo povedať tak počkáte kým dokončia a až potom začnete rozprávať vy.

Prikyvovanie

Človek ktorý je zaujatý tým čo počuje pomaly prikyvuje hlavou bez toho aby si to uvedomoval. Pri rýchlom kývaní hlavom človek vyjadruje netrpezlivosť.

Úsmev

... je veľmi dôležitý. Ním ukazujete človeku že vás zaujal a nemusia sa báť odmietnutia. Dokáže povzbudiť rečníka do ďalšieho rozprávania. A nakoniec nikdy neviete či sa do vášho úsmevu nezamiluje.

Motivácia

Pomaly sa blíži koniec školského roka, pre študentov začalo skúškové obdobie, maturanti už majú síce po maturite ale aj ich sa tento článok týka. Ako sa motivovať na dosiahnutie určitého cieľa? Či už je to spravenie skúšky, maturity, alebo len dobré napísanie písomky je na to treba viac ako len šťastie ( i keď uznávam pri koncoročných písomkách je to u väčšiny študentov skôr o šťastí ako o vedomostiach).

Vysvetliť čo je motivácia nie je až také jednoduché. Zjednodušene je to sila ktorá nás poháňa dopredu pri dosiahnutí určitých cieľov. Alebo to môžeme nazvať že sú to vonkajšie a vnútorný vplyvy ktoré nám pomáhajú dosiahnuť cieľ. Motivácia vychádza z interakcie medzi vedomými a nevedomými faktormi ako sú potreby, túžby človeka niečo dosiahnuť ale aj peniaze.

Keď je človek dobre motivovaný tak dosahuje ciele lepšie, rýchlejšie, jednoduchšie.  Ľudí väčšinou motivujú vonkajšie faktory ako zvýšenie platu, úspech a uznanie od ostatných, prípadne nejaké auto od rodičov po úspešnom ukončení školy.  Ja osobne si myslím že vonkajšia motivácia nie je dostatočne silná(aspoň pre mňa). Ja potrebujem silnú vnútornú motiváciu na to aby som sa do niečoho pustila a hlavne aby som to aj dokončila. Priznám sa že učenie ma nebaví a robila by som radšej všetko pre to aby som sa mu vyhla, ale nedá sa to. Odkladaním nič nevyriešim, budem mať síce na čas voľno ale potom sa to všetko nahrnie na jednu kopu a nebudeme vedieť čo robiť skôr.

Vnútorná motivácia je pocit ktorý poháňa dopredu, je to túžba po dosiahnutí niečoho čo chce človek sám, robí to sám pre seba a nie pre druhých.  Ak človek chce byť úspešný v škole nestačí to robiť len kvôli tomu že musí, musí si nájsť nejaký cieľ vďaka ktorému sa zlepší a postúpi ďalej. Pre dosiahnutie veľkého cieľa si treba vytvárať menšie ľahšie dosiahnuteľné ciele lebo keď sa naučíte zdolávať malé prekážky budete viac motivovaný zdolať tie väčšie.

Dokončite to, čo začnete. Načo niečo začínať keď to potom aj tak nedokončíte? Ľudia často prestávajú v polovici lebo stratia motiváciu, nechce sa im. Zmeňte to! Motivujte sa, vydržte, čo ak skončíte a potom budete chcieť znova začať? Ak by ste neskončili predtým už ste to mohli mať za sebou.

Stretávanie sa s ľuďmi s rovnakými záujmami zlepšuje výkon. Spoločne sa môžete motivovať a pokiaľ vidíte ako sa druhému darí aj vás to motivuje v tom aby ste boli tak dobrý ako oni ak nie ešte lepší. Ak sa darí im bude sa aj vám tak nepodceňujte silu skupinovej motivácie.

Naučte sa správne učiť novým veciam, či už v škole alebo celkovo v živote. Človek sa najlepšie naučí to čo sám skúsil, naučte sa na vlastných chybách.  S počutia sa nedá naučiť, maximálne tak teoreticky ale to vám je v živote nanič. Na to aby ste uspeli potrebujete praktickú znalosť a to vám vylepší aj tú teoretickú.

Riskujte. Bez riskovania to nejde. Ak sa vám to nepodarí na prvý krát tak netreba to hneď vzdávať, treba vstať a ísť ďalej.  Ďalší neúspech? Nevadí! Vstaňte a pokračujte. Raz sa to určite podarí.

Hlavne nezabúdajte: Aj pád na hubu je krok vpred.

Prajem veľa štastia všetkým študentom, maturantom a aj ostatným pri zdolávaní prekážok. :)

Pozitívne vs. negatívne myslenie

V poslednej dobe sú na facebooku a podobných internetových stránkach samé odkazy na pozitívne myslenie. Vo väčšine prípadov sú to príbehy ľudí ktorí píšu o tom ako začať myslieť pozitívne, ako pozitívne myslenie môže zmeniť váš život na lepší a šťastnejší.  

Ja osobne si takéto články prečítam ale neberiem ich moc vážne keďže mne pozitívne myslenie ešte nič neprinieslo.  Aký zmysel má chodiť po ulici, usmievať sa, snažiť sa myslieť pozitívne keď vo vnútri to tak necítite? Tým možno oklamete ľudí ktorí okolo vás prechádzajú a rozmýšľajú nad svojimi problémami a pri pohľade na vás ich len znechutí že zatiaľ čo oni sa trápia vy sa usmievate jak keby je všetko perfektné .

Pozitívnym myslením si nezlepšíte finančnú situáciu, známky, partnerský život ani nič iné na to aby ste niečo zmenili musíte zmeniť prístup k tomu čo robíte. Ak chcete mať viac peňazí skúste toľko nemíňať na zbytočnosti. Lepšie známky? Čo tak sa začať venovať učeniu trochu viac ako len prečítania nadpisu na hodine? Čo sa týka partnerského života tam treba rozvíjať vzťah z partnerom, komunikovať a hlavne netráviť spolu všetok možní čas, potom si na seba len moc zvyknete začnete sa hádať a s toho nevznikne nič dobré.

Ľudia  ktorí myslia negatívne často počúvajú od svojich kamarátov a známych aby neboli taký pesimisti veď nič dobré s toho nevzíde. Tak ale čo vzíde z pozitívneho myslenia? Len sebaklam pri ktorom človek vyzerá šťastný ale o vnútri sa pri tom falošnom úsmeve nič nezmenilo. Na druhej strane pri negatívnom myslení človek predpokladá to najhoršie čo sa môže stať, myslí si že za všetko pokazí že nič mu nevyjde. Ak sa to tak stane tak aspoň nebude taký sklamaný ako by bol keby myslel pozitívne lebo sklamanie očakáva.  Ale ak sa niečo vydarí a človek to neočakáva je s toho šťastnejší ako  jeho pozitívne mysliaci kolega.

Po zhodnotení pesimistov a optimistov treba dodať že tak ako vždy je dobrá tá zlatá stredná cesta kedy človek myslí realisticky. Čiže myslenie typu to sa „určite nepodarí“(pesimista), „určite sa to podarí“(optimista) nie je zlé alebo dobré keďže na každého platí niečo iné ale vo všeobecnosti tí ktorí myslia „môže sa to podariť“(realista) sú po väčšinou zo sebou vyrovnaný a vedia že sú veci ktoré v živote nevyjdú ale netreba to brať tak vážne, nič sa nedeje, život ide ďalej...